Ťažko povedať, ako
sa mám...
Je nedeľa 10. decembra 2000 a ja sedím v
melancholickom šere víkendových depresií pri svojom počítači a
rozmýšľam (alebo sa o to aspoň snažím) o ďalšom osude tejto
mojej stránky. Zdanlivo nekonečný entuziazmus ma sprevádzal pri
jej vzniku, tak ako i pri jej nespočetných aktualizáciách. Mala
plniť poslanie prezentácie osobnej, teda nejakých písomných úletov
o mne, pre mňa a ľudí mne blízkych, tak ako som to už niekoľkokrát
spomínal. Hoci mi jej editovanie zabralo spústu voľného času, neľutujem
ani minútu. Hoci mnohokrát som presedel pri počítači polovicu víkendu,
alebo popracovné hodiny do neskorej noci, vždy som bol neskonale
šťastný, keď som utekal na druhý deň ráno s disketou plnou há-té-em
súborov do práce, kde som ako prvú činnosť naštartoval internet
a nahadzoval diskutabilné plody môjho včerajšieho snaženia, na
svoju adresu. Za ten poldruharok som ich vystriedal niekoľko. Začínal
som na www.home.sk/www/hemendex,
časom, využívajúc komfort FTP prístupu, som prešiel na www.hemendex.miesto.sk,
aby som po infarktovom snažení dosiahol vytúženú doménu www.hemendex.sk.
Pôvodné aktualizácie mali každotýždňové periódy, časom sa však
nahromadilo niekoľko problémov a iných aktivít, ktorým som sa
musel venovať, tým pádom na moju stránku nezostával čas. Preto
som svoje tempo trochu zvoľnil. Vy, ktorí to tu sledujete už dlhšiu
dobu, viete, že (tak ako každý bežný smrteľník) som prekonával
rôzne nálady, obdobia, radosti i krízy... Ostatne, o tom sa môžete
presvedčiť v najpočetnejšej rubrike „archív“.
Od vzniku stránky som stihol vykonať dvadsaťdeväť aktualizácií
plus niekoľko dodatočných apgrejdov, ktoré som vykonával priebežne.
Minimálne dvakrát som sa chcel, kvôli tu nespomenutým problémom,
na celú túto činnosť vykašľať, neurobil som tak však. A pevne
verím, že i dnes, keď nie som v psychickom stave robiť niečo
pozitívne s touto stránkou, nebude táto „aktualizácia“ mojou
poslednou. Neviem aký názor na ňu vládne mimo mňa, ale ja som si
ju obľúbil. Dovolil by som si parafrázovať Jara Filipa: „Ak máš
ešte pochybností hŕbu, tak si nájdi mlčanlivú vŕbu, nech sa
Tvojej duší uľaví...“ (trošku som to doplietol, ale zmysel snáď
zostal). Táto moja stránky plnila a najmä dnes plní poslanie mojej
bútľavej vŕby a neskutočne pevne verím, že tomu bude i naďalej.
Pretože svet je krutý. A ja som v ňom zostal momentálne sám...
|