Takto asi vyzeral môj pôvodný úvod, ktorý našťastie neuzrel svetlo sveta ako 
oficiálny. Ja už totiž nikdy nechcem byť smutný!

Ťažko povedať, ako sa mám...
Je nedeľa 10. decembra 2000 a ja sedím v melancholickom šere víkendových depresií pri svojom počítači a rozmýšľam (alebo sa o to aspoň snažím) o ďalšom osude tejto mojej stránky. Zdanlivo nekonečný entuziazmus ma sprevádzal pri jej vzniku, tak ako i pri jej nespočetných aktualizáciách. Mala plniť poslanie prezentácie osobnej, teda nejakých písomných úletov o mne, pre mňa a ľudí mne blízkych, tak ako som to už niekoľkokrát spomínal. Hoci mi jej editovanie zabralo spústu voľného času, neľutujem ani minútu. Hoci mnohokrát som presedel pri počítači polovicu víkendu, alebo popracovné hodiny do neskorej noci, vždy som bol neskonale šťastný, keď som utekal na druhý deň ráno s disketou plnou há-té-em súborov do práce, kde som ako prvú činnosť naštartoval internet a nahadzoval diskutabilné plody môjho včerajšieho snaženia, na svoju adresu. Za ten poldruharok som ich vystriedal niekoľko. Začínal som na www.home.sk/www/hemendex, časom, využívajúc komfort FTP prístupu, som prešiel na www.hemendex.miesto.sk, aby som po infarktovom snažení dosiahol vytúženú doménu www.hemendex.sk. Pôvodné aktualizácie mali každotýždňové periódy, časom sa však nahromadilo niekoľko problémov a iných aktivít, ktorým som sa musel venovať, tým pádom na moju stránku nezostával čas. Preto som svoje tempo trochu zvoľnil. Vy, ktorí to tu sledujete už dlhšiu dobu, viete, že (tak ako každý bežný smrteľník) som prekonával rôzne nálady, obdobia, radosti i krízy... Ostatne, o tom sa môžete presvedčiť v najpočetnejšej rubrike „archív“. Od vzniku stránky som stihol vykonať dvadsaťdeväť aktualizácií plus niekoľko dodatočných apgrejdov, ktoré som vykonával priebežne. Minimálne dvakrát som sa chcel, kvôli tu nespomenutým problémom, na celú túto činnosť vykašľať, neurobil som tak však. A pevne verím, že i dnes, keď nie som v psychickom stave robiť niečo pozitívne s touto stránkou, nebude táto „aktualizácia“ mojou poslednou. Neviem aký názor na ňu vládne mimo mňa, ale ja som si ju obľúbil. Dovolil by som si parafrázovať Jara Filipa: „Ak máš ešte pochybností hŕbu, tak si nájdi mlčanlivú vŕbu, nech sa Tvojej duší uľaví...“ (trošku som to doplietol, ale zmysel snáď zostal). Táto moja stránky plnila a najmä dnes plní poslanie mojej bútľavej vŕby a neskutočne pevne verím, že tomu bude i naďalej. Pretože svet je krutý. A ja som v ňom zostal momentálne sám...



Neviem, kedy najbližšie budem schopný vykonať ďalšiu aktualizáciu, pretože okrem iných problémov mám aj jeden s nahadzovaním údajov na nemenovaný americký server, kde som umiestnený. Vo chvíľach písania týchto riadkov je už týždeň neprístupný, preto netuším, že aj toto, 29. vydanie, vôbec naň dostanem. Ak by sa mi to aj podarilo, ale už by som sa do konca roku neozval,
chcem touto formou popriať celému svetu nádherné prežitie sviatku Vianoc a nech sa nám v novom roku darí tak, ako si to zaslúžime!